Vďaka typickému tvaru su mu ľudovo hovorilo - palička, pálka, cigara, cigáro. Pálky zahŕňajú asi 10 druhov, ten najčastejší u nás a koreňových čističkách je Pálka širokolistá (Typha latifolia).
Je to vytrvalá 1 až 1,5 m vysoká bylina s 2 cm širokými listami. Kvety, ktoré sa objavujú v júli až auguste, sú zostavené z dlhých chlpov usporiadaných v hustých, valcovitých paliciach. V minulosti sa užívali najmä odnože pálky, ktoré obsahujú veľké množstvo škrobu. Tiež pôsobia močopudne, užívali sa ako krv čistiaci prostriedok, proti úplavici a proti vredom v ústach. Kvety sú údajne veľmi dobré aj surové. Páperu zo zrelých palíc využívali v minulosti chudobnejší ľudia namiesto peria do perín, z listov sa zas skôr plietli rohože, košíky, klobúky, kabelky a podobne; rozdrvené listy s olejom liečili vredy aj otvorené rany.
Používané rastliny
Význam mokraďových rastlín v procese čistenia
Koreňové čistiarne s vertikálnymi filtrami vedia čítať vodu aj bez rastlín, väčšinu čistiaceho efektu zaisťujú baktérie na povrchu náplne koreňového filtra. V koreňových čističkách odpadových vôd napriek tomu plní vegetácia množstvo dôležitých doplnkových funkcií, ktoré možno zhrnúť do týchto bodov:
- Rastliny odoberajú časť „živín“ obsiahnutých v odpadovej vode, najmä dusík a fosfor
- Koreňový systém rastlín vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj mikroorganizmov významne sa uplatňujúcich v čistiacom procese
- V zimnom období vytvárajú rastliny tepelnú izoláciu koreňového poľa a výrazne znižujú hĺbku premŕzania.
- Vďaka evapotranspirácii vytvára vo svojom okolí priaznivú mikroklímu
- Väčšina z využívaných rastlín plní svojim kvetenstvom estetickú funkciu
- Niektoré z rastlín patria medzi liečivky
Rastliny pre koreňové čističky, prirodzené záhradné jazierka a mokrade
Mokraďové rastliny majú schopnosť značnej adaptácie na stále, prípadne periodické zaplavenie, nedostatok kyslíka, vysoký obsah solí a náhlu zmenu pH prostredia. Všetkým rastlinám vhodných na vysadenie koreňovej čističky vyhovuje práve voda z domácností bohatá na „živiny“ (odpadové látky).
Pálka
Chrastnica trsteníkovitá
Chrastnica je druh mimoriadne náročný na vodu a živiny, často sa vyskytuje v súvislých porastoch na zamokrených lúkach, v oblastiach pozdĺž vodných tokov a pod. Dorastá do 2,5 až 3 m výšky. Kvitne v júni a júli. V niektorých štátoch je predmetom šľachtenia a využíva sa ako významný vysoko produkčná krmovina. U nás sa stala známou až v poslednej dobe práve vďaka používaniu v koreňových čističkách. Má rada fosfor v pôde a je využiteľná aj ako biopalivo.
Článek o možnostech využití ChrasticeSteblovka vodná
Steblovka vodná je 80–200 cm vysoká, dlho plazivá tráva; používa sa na spevnenie brehov vodných nádrží a tokov. Pri rašení sú listy výrazne červenkasté, neskôr pozdĺžne zeleno a žltobielo panašované, do dĺžky pomaly narastajú. Kvitne koncom júla a v auguste, na zimu sa zaťahuje a znovu pučí v polovici apríla. Vyžaduje trvale vlhké stanovištia s ťažšou živnou pôdou na plnom slnku. Pokiaľ je stanovište dosť vlhké, sú listy pekné až do októbra
Škripinec jazerný
Rastie na vlhkých miestach takmer po celom svete ako vytrvalá rastlina s výraznou, až 3 metre vysokou a silnou stonkou. Kvitne od júna do septembra. Škripinec jazerný patrí medzi naše vzácnejšie druhy. Na jeseň sa celá rastlina sfarbí žlto, rýchlo sa rozrastá a je vhodná pre zadné partie koreňových čističiek alebo jazierok.
Ježohlav vzpriamený
Ježohlav je vytrvalá, 30-60 cm vysoká, svieža zelená rastlina. Často vytvára monodominátne porasty charakteru rákosín na brehoch stojatých alebo pomaly tečúcich vôd. Rovnako ako ostatné uvádzané rastliny má rád stanovište s vysokým obsahom minerálnych látok. Kvitne od júna do augusta v podobe okrúhlych kvetov, ktoré sa podobajú zvinutým ježkom. Ježohlav sa preto používa aj na dekoratívne účely.
Sitina rozložitá
Sitiny sú časté rastliny podmáčaných lúk a plytkých mokradí. Dorastajú až 120 cm a vytvárajú husté trsy jasnej zelenej farby. Súkvetie je rozkladité, jednotlivé kvietky sú zostavené do neveľkého kužeľa s drobnými kvetmi. Kvitnú od júna do augusta. Radšej majú kyslejšiu pôdu s dostatkom živín. Patrí medzi nenáročné odolné rastliny, ktoré sa vedia vyrovnať aj s dočasným kolísaním hladiny vody. Sú mrazuvzdorné.
Kosatec žltý
Kosatec má rád bahnité a skôr kyslejšie pôdy bohaté na živiny, najmä na dusíkaté látky. Podzemok kosatca žltého obsahuje slabo jedovaté triesloviny, glykozidy a silice. Práve vďaka obsahu trieslovín sa v minulosti používal na zarábanie koží a tiež v liečiteľstve ako prostriedok na zastavenie krvácania. Kvitne od mája do júna.
Záružlie močiarne
Táto žlto kvitnúca močiarna rastlina je jedným z mála poslov jari na brehu vodných nádrží a potokov. Je odolná a znesie aj nedostatok vzduchu v dôsledku záplav. V ľudovom liečiteľstve sa používala ako preháňadlo, močopudný prostriedok a proti reumatizmu.
Požitiu sa ale vyvarujte! Predtým sa puky naložené v octe konzumovali a listy sa pridávali do šalátov, kým z miernych otráv mnoho ľudí zistilo, že rastlina je jedovatá.
Požitiu sa ale vyvarujte! Predtým sa puky naložené v octe konzumovali a listy sa pridávali do šalátov, kým z miernych otráv mnoho ľudí zistilo, že rastlina je jedovatá.
Vrbica vŕbolistá
Vrbica je nielen vhodná ako doplnková rastlina do koreňových čističiek, ale patrí aj medzi liečivky. Zbiera sa koreň alebo kvitnúca vňať, a to na jar či na jeseň. Koreň sa následne používa pri hnačkách, zápale žalúdka a čriev alebo pri menštruácii; má tiež močopudné účinky. Vňať sa používa pri epilepsii a šumení v ušiach. Kašovité obklady z čerstvej vňate sú najlepšie na nehojace sa rany, tinktúra máva pozitívny vplyv pri migrénach.
O tom, že Vrbica bola v liečiteľstve užívaná už v pradávnych dobách, svedčí aj latinské rodové meno, ktoré je odvodené z gréckeho lythron, čo znamená krv vytekajúcu z rany (byliny sa v minulosti užívalo najmä na zastavenie krvácania). Mladé výhonky Vrbice sa vo Francúzsku pridávali do rôznych šalátových zmesí.
Kvitne od júla do septembra fialovočervenými kvetmi usporiadanými v dlhých klasoch a je veľkým lákadlom pre motýle. Dosahuje výšku 100–150 cm, ale v dobrých podmienkach dorastie až do dvoch metrov. Preferuje pôdy striedavo vlhké až bahnité, kyslé s dostatkom dusíka, a slnečné stanovište.
O tom, že Vrbica bola v liečiteľstve užívaná už v pradávnych dobách, svedčí aj latinské rodové meno, ktoré je odvodené z gréckeho lythron, čo znamená krv vytekajúcu z rany (byliny sa v minulosti užívalo najmä na zastavenie krvácania). Mladé výhonky Vrbice sa vo Francúzsku pridávali do rôznych šalátových zmesí.
Kvitne od júla do septembra fialovočervenými kvetmi usporiadanými v dlhých klasoch a je veľkým lákadlom pre motýle. Dosahuje výšku 100–150 cm, ale v dobrých podmienkach dorastie až do dvoch metrov. Preferuje pôdy striedavo vlhké až bahnité, kyslé s dostatkom dusíka, a slnečné stanovište.
Túžobník brestový
Túžobník brestový je právom nazývaný prírodným aspirínom - hojí žalúdok, rany aj obličky, výborne účinkuje na plesne a ekzémy. Je pôvabným kvetom s nežným bielym súkvetím a výraznou vôňou; často ho používali naše staré mamy ako rastlinu prevoňajúcu príbytky. Svojou láskou k vôni tejto byliny sa preslávila napríklad aj kráľovná Alžbeta I.
Krásne vyzerá aj v čerstvých aj suchých väzbách. Čaje a masti s obsahom túžobníka sú k dostaniu v lekárňach, alebo si ich môžete vyrobiť sami.
Túžobník brestový patril vždy medzi menej známe liečivky. Až potom, čo ho doktor Priessnitz začal preventívne podávať proti besnote, bol podrobený starostlivému chemicko-farmakologickému skúmaniu a bolo zistené, že koreň Tužobníka má do určitej miery schopnosť ničiť pôvodcu besnotovej nákazy. Neskôr sa zistilo, že celá rastlina má antibakteriálne účinky, a že výluhy a tinktúry z nej pripravené ničia napríklad baktérie Staphylococcus aureus a Escherichia coli – pôvodca mnohých vážnych ochorení. V kvetoch, menej v vňati, sú flavonoidy a silice obsahujúce salicylaldehyd a metylsalicylát s podobnými účinkami ako má kyselina acetylsalycylová, základ liekov aspirín a acylpyrín.
Krásne vyzerá aj v čerstvých aj suchých väzbách. Čaje a masti s obsahom túžobníka sú k dostaniu v lekárňach, alebo si ich môžete vyrobiť sami.
Túžobník brestový patril vždy medzi menej známe liečivky. Až potom, čo ho doktor Priessnitz začal preventívne podávať proti besnote, bol podrobený starostlivému chemicko-farmakologickému skúmaniu a bolo zistené, že koreň Tužobníka má do určitej miery schopnosť ničiť pôvodcu besnotovej nákazy. Neskôr sa zistilo, že celá rastlina má antibakteriálne účinky, a že výluhy a tinktúry z nej pripravené ničia napríklad baktérie Staphylococcus aureus a Escherichia coli – pôvodca mnohých vážnych ochorení. V kvetoch, menej v vňati, sú flavonoidy a silice obsahujúce salicylaldehyd a metylsalicylát s podobnými účinkami ako má kyselina acetylsalycylová, základ liekov aspirín a acylpyrín.
Čerkáč obyčajný
Čerkáč obyčajný rastie vo vlhkých studených nížinách. Je to trvalka, ktorá vyrastá do výšky zhruba 1,5m. Čerkáč obyčajný dokáže zastaviť krvácanie, predovšetkým z nosa a z úst, a užíva sa aj ako liek proti hnačke. Masti z tejto rastliny pomáhali okrem iného pri liečení rán, zápalov a vredov.
Truskavec obyčajný
Prustka obyčajná je vytrvalá močiarna a vodná rastlina s plazivým podzemkom, vytvárajúca súvislé porasty. Darí sa jej v stojatých vodách a na brehoch tečúcich vôd. Je to pomerne vzácna a chránená rastlina.
Ostrica pašachorová
Ostrica pašachorová je vytrvalá, svetlo zelená rastlina dorastajúca do výšky 60 cm.
Žabník skorocelový
Žabník skorocelový je vodná a bažinná trvalka, vysoká až 80 cm. Listy sú stopkaté s vajcovitou čepeľou, rastú nad hladinou vody a ľudovo sa jej hovorí vodný skorocel.
Okrasa okolíkatá
Statná vytrvalá bylina so silným podzemkom a s dlhými čiarkovitými listami. Dosť rozšírený v tôňach, pri rybníkoch a na brehoch tečúcich vôd v teplejších oblastiach. Kvitne od júna do septembra. Jeho škrobnaté hľuzy sú jedlé.
Trsť obyčajná
Trsť, ktorá patrí medzi naše najväčšie trávy, nájdeme takmer v každej koreňovej čističke. V pôde vytvára spleť plazivých asi 4 m dlhých podzemkov a listové čepele sú až pol metra dlhé. Steblá (v minulosti sa používali aj na zakrývanie striech) sú zakončené bohatou hustou metlinou, dlhou až 40 cm. Kvitne od augusta do septembra.
Ako s rastlinami ďalej nakladať?
Niektoré z mokraďových rastlín možno využiť ako liečivky (např. Kyprej nebo Tužebník). Na jar (koncom februára), odporúčame rastliny pokosiť. Iba Zblochan vodní a Chrastici rákosovitou je možné kosiť a žať aj počas vegetačného obdobia a zberanú biomasu neskôr použiť na kompostovanie.
Chcete tiež tvoriť s vodou?
Napíšte nám, čo by ste radi realizovali a napríklad aj termín, kedy by ste sa chceli o svojich predstavách rozprávať. Budeme vás kontaktovať.
Něco se nepovedlo. Zkuste to znovu :)
